KOSTÝMOVÁ ZBIERKA
Vo vnútri Divadla Dora Stratou – zbierka gréckych krojov
Desaťročia terénneho výskumu dedinu po dedine vybudovali túto zbierku – 98 typov ženských krojov, 44 mužských, medzi najväčšími archívmi gréckeho ľudového odevu na svete.
Pozrite si vstupenky na Dora Stratou na GetYourGuide ↗Jedna žena, tri desaťročia a krajina dedín
Zbierka, ktorá stojí za vystúpeniami súboru Dora Stratou, nevznikla ako sklad divadelných kostýmov – začala ako terénny výskum. Folkloristka Dora Stratou strávila približne tridsať rokov cestovaním po dedinách celého Grécka, kde priamo od rodín a komunít, ktoré pôvodné staré kroje vyrobili a nosili, kupovala autentické odevy – často už storočné v čase, keď ich objavila. Práve tento proces, opakovaný dedinu za dedinou a región za regiónom, odlišuje výsledný archív od kostymérne, ktorá by sa len snažila vyzerať grécky: každý kus má zdokumentovaný pôvod v konkrétnom mieste a tradícii.
Rozsah: približne 2 000 kostýmov a tisíce ďalších kusov.
Čísla napovedajú o rozsahu ambícií. Zbierka zahŕňa približne 2 000 kompletných tradičných krojov, pokrývajúcich 98 odlišných ženských štýlov a 44 mužských, zvyčajne s niekoľkými duplikátmi každého z nich, aby mohlo viac tanečníkov nosiť rovnaký regionálny odev súčasne. Okolo nich sa nachádza širší archív súvisiacich predmetov – ľudové šperky, ručne vyrábaná obuv, šatky a iné doplnky – čím sa celkový počet katalogizovaných položiek vyšplhá na tisíce. Opisovaná je ako jedna z najväčších zbierok svojho druhu v Grécku, vytvorená špecificky na podporu autentického vystúpenia, nielen múzejnej expozície.
Čo tu znamená „autentický“
Autenticita v tomto kontexte predstavuje konkrétne, overiteľné tvrdenie, nie marketingový pojem. Ide o ručne šité odevné kusy, ktoré vytvorili dedinskí remeselníci tradičnými technikami a z tradičných materiálov, získané ako originálne kúsky, nie ako reprodukcie na objednávku. To je dôležité, pretože ľudový kroj nesie skutočnú informáciu – výšivka, pokrývka hlavy, látka i strih regionálneho odevu odzrkadľujú históriu daného regiónu, jeho podnebie a spoločenské rozdiely rovnako jasne ako jeho tance. Zbierka krojov postavená na origináloch, nie na približných napodobeninách navrhnutých tak, aby dobre vyzneli na javisku, túto informáciu zachováva, namiesto toho, aby ju kvôli pohodliu zahladila.
Regionálne signatúry, našité
Žiadne dva regióny neobliekajú tanečníka rovnako. Horské oblasti inklinujú k ťažšej vlne a tmavším, štruktúrovanejším siluetám, ktoré sedia chladnejšiemu podnebiu a drsnejšiemu terénu; ostrovný odev je zvyčajne ľahší, s odlišnými pokrývkami hlavy a žiarivejšími výšivkami, ktoré odrážajú teplejšie počasie a iné textilné tradície. Pontský a maloázijský kroj nesie opäť vlastné výrazné znaky, formované odlišným kultúrnym prostredím pred výmenou obyvateľstva v roku 1923. Sledovať program, ktorý prechádza niekoľkými regiónmi, znamená sledovať, ako sa kroj mení rovnako zámerne ako tanec a hudba — vizuálna vrstva nesúca rovnako veľa informácií ako choreografia.
Z komory na pódium
Takáto zbierka má zmysel len vtedy, keď sa naozaj nosí. Tanečníci, ktorí skúšajú a predvádzajú regionálny repertoár, sú oblečení z tohto archívu, nie v štylizovaných, všeobecných „gréckych krojoch" – a práve preto dokáže zasvätený divák či grécky návštevník, ktorý spozná kroj svojho regiónu, presne určiť, z ktorej časti krajiny daný tanec pochádza, len podľa oblečenia. Kostýmová zbierka sa tak mení zo statického archívu na živú, viditeľnú súčasť každého jedného predstavenia.